Izola je staré rybárske mesto na slovinskom pobreží Jadranského mora, založené už v 7. storočí aquileiskými uprchlíkmi na malom ostrove pri pobreží Istrie. Odtiaľto tiež pochádza jeho názov - je odvodený z talianskeho slova isola, ktoré znamená ostrov. V 9. storočí sa istrijské pobrežie dostalo pod vplyv Benátskej republiky, ktorej súčasťou sa definitívne stalo v roku 1267. Stáročia benátskej nadvlády zanechali v regióne zreteľné stopy. Po uzatvorení mieru v Campo Formio v roku 1797 sa oblasť stala súčasťou Svätej ríše rímskej, v dobe napoleónskej patrila k autonómnym Ilyrským provinciám Francúzskeho císárstva. Počas francúzskej nadvlády boli zborené mestské hradby a materiál bol použitý k zasypaniu prielivu oddelujúceho ostrov od pevniny.

Po bitve národov pri Lipsku v roku 1815 sa územie Ilyrských provincií dostalo pod rakúsku nadvládu. Po prvej svetovej vojne pripadla oblasť Talianskemu kráľovstvu. V roku 1943 prešla v rámci Talianskej sociálnej republiky pod faktickú vojenskú kontrolu Wehrmachtu. Po ukončení druhej svetovej vojny pripadla Izola Slobodnému územiu Terst. Súčasťou jeho zóny B bola do roku 1954, kedy tento štátny útvar zanikol, a zóna B pripadla Juhoslávii. V tej dobe odišla pred nastupujúcím komunizmom z Istrie značná časť taliansky hovoriaceho obyvateľstva. V roku 1991 sa Izola stala súčasťou nezávislého Slovinska. V meste žije asi 14 500 obyvateľov, je oficiálne dvojjazyčné (slovinsko-talianske), avšak chorvatská menšina je dnes asi dvakrát početnejšia než talianska.

Kostol sv. Maura (slovinsky Crkva Sv. Mavra, taliansky Duomo San Mauro) stojí na najvyššom mieste pôvodného ostrova. Pôvodne stál na jeho mieste malý kostol, postavený v roku 1356. Súčasný kostol pochádza z roku 1547, veža vysoká 30 m dominujúca Izole bola postavená v roku 1585 v typicky benátskom štýle.

Palác Besenghi degli Ughi je neskôr baroková trojposchodová stavba, jedna z najzachovalejších na slovinskom pobreží. Postavená bola medzi rokmi 1775 a 1781. Manzioliov dom (slovinsky Manziolijeva hiša, taliansky Casa Manzioli) je jedna z najstarších budov v Izole - pochádza z roku 1470. Postavený bol v štýle benátskej gotiky, nesie meno bývalého izolského starostu. Dnes v dome sídli Talianska samosprávna národná spoločnosť (slovinsky Italijanska samoupravna narodna skupnost, taliansky Comunità nazionale autonoma italiana).

Šimonova zátoka (Simonov zaliv) je miesto osídlené Rímanmi v 1. storočí po Kristovi, ktorí tu založili prístav Haliaetum, ktorého zvyšky sú v mori stále vidieť. Neďaleko stoja zvyšky rímskej vily s černobielymi mozaikami.

Dnešná Izola je slnečné mestečko rozkladajúce sa na zaoblenom výbežku do Jadranského mora. Pokiaľ hľadáte slniečko, more, túžite po kúpaní a plážach bez hlavy na hlave, ale zároveň tiež zábavu, je Izola dobrým kompromisom. Izola leží asi 6 kilometrov od Koperu. A nie je problém prejsť sa z jedného prístavného mesta do druhého. Rovnako tak môžete svoje cesty smerovať južne cez Strunjan a Piran do Portoroža. Vzhľadom k dĺžke slovinského pobrežia sú tieto prímorské mestá všetky kúsok od seba. Ako i iné mestečká pobrežia, Izola sa veľmi podobá talianskym Benátkam. Nie je divu, pretože benátska nadvláda skončila až v roku 1797, stále tu na vás dýcha benátska atmosféra. Nikoho rovnako nemôže prekvapiť, že sa tu od nepamäti rozvíja rybárstvo. Dnes s ním ešte súperí turistický ruch a prístav.

Pláž San Simon alebo Simonov záliv je najobľúbenejšou plážou v Izole a priťahuje mnoho kúpajúcich sa počas celého leta. Pláž sa môže pochváliť piesočnou zátokou, zvyškami rímskej vily, ihriskom na plážový volejbal a posledným tobogánom na slovinskom pobreží. Kúpaliská obklopujú zelené lúky, borovice a akácie, ktoré poskytujú ochranu pred slnkom. K dispozícii je tiež viacúčelový športový kurt pre tých, ktorí preferujú aktívne trávenie voľného času. Najbližšie parkovisko je priamo pri pláži, tá je strážená plavčíkmi. Na pláži sú bary, požičovňa slnečníkov a lehátiek i centrum vodných športov. Pláž je vhodná pre deti, rodiny, aktívnych športovcov i mládež.

Majáková pláž alebo Svetilnik je najmalebnešjou a najznámejšou plážou v Izole s pozadím starého mesta a sviežimi borovicami a okúzlujúcim majákom na mieste, kde pevnina vybieha najďalej do Jadranského mora. Pri opalovaní si môžete vychutnať neuveriteľný výhľad od Mesačnej zátoky v Strunjane až po Terst, mys Debeli rtič a Koper. Bezpečný prístup k moru, tieň stromov, lúky a morský vánok zaručujú nezabudnuteľný zážitok z kúpania. Tí, ktorí dávajú prednosť večernému kúpaniu, si tu tiež užijú malebné západy slnka. Veterné dni priťahujú windsurferov a kitesurferov, zatiaľ čo silný vietor burja čistí oblohu a odhaluje pohľad na Julské Alpy v diali. Na pláži je reštaurácia a bar, požičovňa slnečníkov a lehátiek i ihrisko. Pláž je vhodná pre rodiny, mládež i knihomolov.

Na divokej voľnej pláži Bele skale si každý môže nájsť kľudné miestto pre seba. Prístup je po úzkej ceste k mysu Ronek. Nájdete tu kľud, krásny výhľad na mesto v dialke a zvuk striekajúcich vĺn, nič viac. Pláž je súčasťou chránenej oblasti Strunjanského krajinného parku. Pláž je ideálna pre zamilované páry, milovníkov prírody a nudistov.

Plaža pod Belvederjem alebo pláž na úpätí kopca Belvedere je dlhá necelých 100 metrov a napriek tomu dosiahla kultovnej povesti. Miesto, kde kedysi stálo renomované nezávislé kultúrne centrum, zostáva obľúbeným miestom stretávania mladých ľudí. Vysoké topole poskytujú pohodový tieň pre kúpajúcich sa. Populárne je tu tunajšie drevené mólo a tiež živá hudba a večierky počas mnohých dlhých letných večerov.